Tým jedným dychom vyjadrujem i to, že informácie, ktoré poskytuje HD sú len informáciami. Život a využitie im dávame my osobne. A dokonca to, že tomu tak je, ani nie je vecou nášho rozhodnutia. Deje sa bez toho, aby sme na to mali vplyv. Záleží na každom z nás (a to na vplyv máme), ako tieto informácie zužitkujeme. Všetko, celý náš svet, tak ako ho máme možnosť vnímať a uvedomovať si, má svoje dve strany, svoju dualitu. HD ako systém nie je výnimkou. Naopak. Vernosť a správnosť systému pri popise reality je daná práve tým, že sám nástroj nesie v sebe ducha, o ktorom hovorí a ktorého popisuje. Akoby vravel: „Čo urobíš, ako sa rozhodneš, záleží na Tebe – ja popisujem len možnosti“. A práve tie konkrétne, naše osobné možnosti sú tým, čo je v HD popisované ako choicelessness (absencia voľby). Voliť si môžeme len v rámci niečoho, čo nám je dané, s čím sme sa narodili. V rámci vlastného dizajnu. Budeme žiť svoj vlastný potenciál, alebo ho budeme odmietať. A tak sa i znalosť HD môže stať buď skvostným nástrojom našej mysle (nášho nepravého ja), ktorým si zdokonaľujeme a precizujeme svoj matrix, novým a vysoko sofistikovaným spôsobom. Ale matrix zostane len matrixom a vždy na konci tejto uličky budeme sklamaní, naštvaní, frustrovaní a zatrpknutí. Alebo naopak. Budeme načúvať sami sebe a to, čo nám HD informácia hovorí, precedíme cez svoj systém. Necháme samých seba, svoj hudobný nástroj zahrať vlastnú melódiu a dovolíme si byť len svedkami, miesto toho, aby sme do tohto deja aktívne zasahovali a chceli ho spochybňovať. V tú chvíľu všetko ladí a i jazzová melódia prináša povznesenie ducha.
 
Inými slovami, sme tu na to, aby sme podmieňovaní boli, každý úplne odlišným spôsobom, ale nie na to, aby sme sa podmieniť dali. 
 
A pripomínam, že záleží LEN NA NÁS. Na každom z nás. Toto nás nikto nenaučí. Ani HD nás to nenaučí. HD len veľkoryso ponúka iné možnosti  a veľmi presne ich popisuje. Nikto zvonku túto prácu za nikoho z nás neurobí. Pretože nikto nám nemôže siahnuť do systému a urobiť presne to, čo by sme potrebovali urobiť my sami a po svojom. Čiže zmysluplne a naozaj efektívne. To naozaj nie je mechanicky možné. Našťastie.
 
Pochopiť naozaj správne to, čo konkrétne každému z nás HD hovorí, aký konkrétny príbeh nám rozpráva, to môžeme len cez seba samých, len tým, že seba samých správne použijeme. Jedine to osobné má cenu a hodnotu. Že sa sami sebe podvolíme. Vonkajší nepriateľ, ktorý by mal nad nami absolútnu moc, neexistuje. A preto pre trvalú zmenu vo vlastnom živote nestačí hromadiť informácie a lacno si ulietavať na zdôvodneniach, ktoré pramenia v prehadzovaní zodpovednosti za vlastný život na druhých.
 
V našom živote sa nič nezmení, pokiaľ to, čo vieme teoreticky, neskúsime žiť. A žiť to nielen vtedy, keď sa "nám to hodí", ale naopak, nevzdať sa najmä v krízových situáciách a ťažkých časoch. Nakoniec, tie sú tu vždy preto, aby nás vrátili k sebe samým. Nie tým, že zdrhneme a celý svet prehlásime za blbý, neznesiteľný a nechápavý, neschopný sa niekam posunúť a konečne pochopiť to nevyhnutné (podľa nás), alebo za zlý, nenávistný a neprajný, za odporné miesto, kde sa vlastne nedá žiť. Dá sa to jedine tak, že nájdeme svoju vlastnú cestu na miesto, kde sme život ochotní skutočne prijať v jeho plnosti, so všetkým, taký, aký je. A to, že sme v danej chvíli tam, vieme podľa vlastnej spokojnosti, vnútorného mieru, osobného úspechu či radostného prekvapenia, že je konečne niečo inak.
 
Je to jednoduché, ale nie je to ľahké.

Svoju HUMAN DESIGN MAPU alebo mapu svojich blízkych možete získať bez platenia TU. Potrebujete k tomu miesto, čas a dátum narodenia.