To, že niekto niečomu nerozumie, neznačí, že za svoje činy nenesie zodpovednosť. Nesie. Nevedomosť neospravedlňuje. Každý má v sebe senzory na to, aby skutočne zistil, čo je správne a čo nie je. Každý má tie senzory inde a inak sa pozerá na veci, ale pozeráme sa na tú istú skutočnosť, akurát správnosť vnímame skrze rozne matrice informácií, ktoré sú každému jednotlivcovi prirodzené. Každý je v tom rovnoprávny a rovnocenný. Každý človek bez výnimky. Nik z nás nie je nijako znevýhodnený.

Je len otázkou každého osobnej ochoty byť dostatočne citlivý v potrebám celku a brať len odtiaľ, kde i vkladáme, tak, aby celok s ohľadom na všetky jeho zdravé časti mohol byť zachovaný. Nielen jednotlivec, ale celok. Osobná sila jednotlivca je skutočne zachovávajúcou jeho existenciu len vtedy, keď je použitá pre dobro celku, ktorého je on sám súčasťou, čiže i pre jeho vlastné dobro v rámci celku. Chce to len nájsť východisko, riešenie, vyselektovať tie inštinkty, ktoré nesú tento atribút. Každý človek, bez ohľadu na jeho „inteligenciu“ či rozpoloženie, má možnosť a prístup k tomu, ako dovoliť byť týmto kvalitám súčasťou jeho života. Nemusí byť v každom momente života v cieli, ale je možné vidieť, či ide alebo nejde tým správnym smerom. 

Neverte tým, ktorí sa vyhovárajú, že tomu nerozumejú a zároven preto, aby porozumeli, nič nerobia. Naopak, snažia sa zostávať v nevedomosti, ignorancii, lebo im v tej chvíli zdanlivo prináša existenčné "bezpečie". Zakrývajú si oči pred faktami a snažia sa i Vašu pozornosť odviesť inam, len aby ste si nevšimli, že sa zbavili zodpovednosti za vlastné činy. Sú to prázdne alibi, papierový drak, je to znesvojprávňovanie, ktoré je účelové a neprirodzené. Neprirodzené nám, ľuďom. 

Všetci máme svoju zodovednosť, každý, bez výnimky, za všetko čo sme kedy povedali, vykonali a urobili. Od prvého nádychu až po posledný výdych. Nie je to otázkou našej voľby, či interpretácie. Je to základom nášho fungovania, ako ľudí.