Je ich okolo nás za posledné roky ako húb po daždi. A mnoho podobných. „Vezmite svoj život do vlastných rúk“. „Záleží len na vás“. „Každý je strojcom vlastného šťastia“. Múdrymi výrokmi sa oháňa kde kto. Bohužiaľ mnohokrát sú to len frázy, ktoré vyznievajú povrchne a účelovo. Postupne v nás môžu začať vyvolávať skôr odpor, ako nadšenie.
 
Častokrát sme svedkami toho, ako sa na nás roja zaručení odborníci, ktorí "vedia" a poradia nám. Využívajú dôveru a často až naivitu spotrebiteľa. New age, ezo, vego, bio, alternatíva či výrazy ako kouč, sprievodca, „gájd“, osobný líder, guru, konzultant, terapeut, liečiteľ ... je neuveriteľné, aký biznis v tejto oblasti existuje a ako funguje. Jedni ponúkajú „zaručený recept“ a druhí ho usilovne hľadajú. Jednou z najlákavejších ingrediencií zaručeného receptu je fakt, že niečo niekto za nás zariadi a tiež, že k tomu, čo riešime, nemusíme zaujať úplne vlastný postoj, mať vlastnú zodpovednosť a na niečom dlhodobo pracovať, venovať sa tomu.  
 
Čo tomuto javu nahráva? Prečo sa také niečo vôbec deje?
 
Máme v sebe zakódované, že chceme vedieť, kto sme, kam ideme a čo tu vlastne robíme. Chceme vedieť, čo je naše poslanie. Chceme mať svoj život vo vlastných rukách a prežiť ho slobodne a zároveň v podpore a v naplnení. Máme v sebe vnútorné pnutie a zároveň veľkú vôľu k novým pohľadom na seba, na život ako taký. Sme ochotní riskovať a skákať do neznáma, keď sa zdá, že by náš život mal stratiť zmysel. Chceme sa dostať životu až na dreň a sme zvedaví, čo nájdeme.
 
A tak sa často vydávame do rôznych škôl, na semináre a workshopy. Nechávame sa školiť, či už v klasických inštitúciách ale vyberieme niečo viac alternatívne. Robíme to osobne, ale v poslednej dobe stále viac on či offline. Niektorí veria rôznym obradom a rituálom, kde ich vyvolený svätec či guru na nich prenesie jeho vlastné poznanie. Iní zase dávajú prednosť vede, študovaným a skúseným konzultantom, uznávaným najmä korporátnym svetom. Teda foriem „guruov“ či „rituálov“ je nesmierne množstvo. Od tých, čo vyzerajú veľmi exotericky a vedecky, až po tie úplne "ezo". A nedajte sa pomýliť - rituály nie sú len tie s vonných tyčinkami a zariekavaním, spevom, meditáciou, batikovaným oblečením a kristuskami. Možu to byť i úplne klasické korporátne školenia, akurát tu majú všetci oblek, prezentáciu, chytrý telefón a počítač. Avšak prístup a zámer môže úplne totožný. "Náš sprievodca kliesni cestu a my ho možeme nasledovať". Platí to pre celú škálu, ktorú som vymenovala. 
 
Vzdelávame sa, hľadáme, aby sa náš život zlepšil, zmenil. Aby sme vyriešili to, čo nás dlhodobo omína, či trápi a s čím si zatiaľ nevieme rady. Ideme niekam (fyzicky či virtuálne), kde nás nik až tak nepozná a nie je voči nám zaujatý.
 
Jednou z najväčších ilúzií v tejto súvislosti, ktoré vládnu ľudskej mysli, je očakávanie, iniciácia ako taká (či už svetská alebo spirituálna), nám môže priniesť niečo, čím sa náš život okamžite od základu zmení. Že treba len nájsť toho správneho „osvietenca“, ktorý je najlepšie „úplne inde než sme my“ a ktorý nás z jeho piedestálu posunie niekam, kde to pre nás bude konečne to pravé orechové.
 
A sú guruovia (v kristuskách i oblekoch), ktorí túto roľu na seba vďačne berú a nechajú sa vynášať do neba, bažia a požívajú svetskú slávu s tým spojenú. Tvrdia, že „zamávajú nad nami tým správnym čarodejným prútikom“ a všetko bude inak. Že vedia, ako na to, že nás iniciujú svojim poznaním, že nás "energeticky uvedú do nových dimenzií", že v nás opravia všetko, čo nám bráni v rozvoji, spokojnosti a šťastí, alebo nám vedecky a štatisticky ukážu, že ak sa budeme chovať istým spôsobom, tak náš život konečne dosiahne kýženú kvality ....
 
Ukazuje sa však, že tieto postupy neprinášajú trvalé výsledky a skutočné zmeny. Nefunguje to. 
 
Narastá počet tých, ktorí vymetajú jeden workshop za druhým a hľadajú a hľadajú a hľadajú ... Toho správneho, ktorý im konečne sadne.  To umenie, tú metódu, ktorá to konečne celé zariadi. A výsledkom je, že sa v skutočnosti nič nemení. Práve takýto ľudia sa často oháňajú vlastnou duchovnosťou, „prácou na sebe“ a tým, „že sa nesmierne posunuli“. Chcú tomu uveriť, aby sa vyhli svojej frustrácii z toho, že na konci sa vôbec nič nezmenilo.
 
Prečo? Pretože bez práce to nejde.
 
Na to, aby čokoľvek v našom živote malo trvalý charakter, aby to nebol len kus čokolády na zahnanie pochmúrnej nálady, potrebujeme si to odskúšať sami. Bez toho niet pokroku a skutočnej zmeny. Bez vlastného preverenia v našom obyčajnom, každodennom živote a za našich podmienok to zostáva len informáciou, ktorá tu je, ale nie je pochopená a integrovaná.
 
Čo z toho vyplýva? Nedá sa veriť nikomu, kto hovorí, že zmení náš život. Pretože našťastie to možné nie je. Viete si predstaviť tú totálnu anarchiu, keby bolo?! Zamysleli ste sa niekedy už nad absurdnosťou tohto tvrdenia? V skutočnosti, svoj život môžeme zmeniť len my sami. Je to výsada a zároveň i zodpovednosť. Právo a tiež ochrana. Sic transit gloria mundi. Tak pominie svetská sláva. Samozvaní spasitelia sú nakoniec tými, ktorí chcú zmenu, ale skrze druhých, nie seba. 
 
A tak nad tým všetkým visí jedna dôležitá otázka. Aké vzdelávanie, akí učitelia, kouči, konzultanti, sprievodcovia, terapeuti, liečitelia ... sú správnymi? Takí, ktorí si vopred nerobia zásluhy za to, kam sa na základe ich služby posunieme. Len vtedy, keď ten, čo vzdeláva, pomáha, radí, nechá všetku „slávu a zásluhy“ za skutočnú zmenu na nás. Len ak zostane na nás, aby sme vyhodnotili, či to, do čoho sme zasväcovaní, v nás vzbudzuje dôveru. A len s týmto predpokladom je možný vôbec nejaký úspech.
 
Je extrémne príťažlivé prehlasovať, že niekto nám zmení život k lepšiemu. Pre obe strany. Realitou ostáva, že náš život zmení „to“. Niečo „sa“ stane, sme zasvätení a keď voči tomu zasväteniu nezostaneme slepí, tak sa i z tých najväčších zdanlivých „nešťastí“, len tým, že ich prijmeme za realitu, môžu stať tie najväčšie požehnania nášho života.  Záleží skutočne len na nás.
 
A tak nezabúdajme na to najmä vtedy, keď nám chce niekto niečo také predať, alebo nebodaj, keď sa my sami pokúšame niečo také kúpiť.